Ako som získala štipendium a možnosť reprezentovať Slovensko v Indonézii

Bol mrazivý Január a teploty doma klesali až do mínus 12, keď som si ja na Vaše zdravie pripíjala džús z čerstvých pomarančov na tropickej pláži ostrova Nusa Lembongan. Sem tam som si na Vás aj spomenula, pretože som vedela že už o pár dní budeme na jednej lodi a ja si budem pod rifle navliekať ďalšie dve vrstvy oblečenia. Bŕŕŕŕŕ, len na to znova pomyslieť! Po prílete do Európy som nevedela kde mi hlava stojí a aj kvôli školským povinnostiam som pendlovala na trase Praha-Košice. Praha najmä kvôli škole, mojim naj kámošom a skvelým obchodom a potom Košice kvôli rodine a kamarátom. No a ani tento krát pobyt v Európe nebol iný. Snáď jedinou výnimkou bol jednodňový výlet do Bratislavy na Veľvyslanectvo Indonézskej republiky. Pozvali si ma tam totiž na osobný pohovor do druhého kola, o ktorom som ani len netušila, že mi zmení všetky moje plány na najbližších pár mesiacov...ale o tom pekne po poriadku. 

Darma čo? 

No predsa Indonézske štipendium Darmasiswa

Štipendium Darmasiswa už určite veľa z Vás pozná a registruje. Ja som o tom priznám sa nikdy predtým nepočula, až do momentu keď som sa dostala na Bali a začala som stretávať mladých čechov a sem tam aj slovákov. Po otázke "Ahoj čo tu robíš?", bola asi v 50% odpoveď "Som tu na Darmasiswe." Tak som si tú Darmasiswu nechala vysvetliť, trošku som googlila a zistila som toto:

Darmasiswa je program, počas ktorého strávite rok štúdia buď umenia, hudby, ručných prác alebo jazyka Bahasa na jednej z 54 vzdelávacích inšitúcii v Indonézii. Tohto programu sa účastnia krajiny, s ktorými má Indonézia vytvorené dobré medzinárodné diplomatické vzťahy, vrátane Slovenska. Po celú dobu štúdia dostávate štipendium vo výške 2 mil IDR (132 eur)/mesačne. Letenky, stravu a ubytovanie v svojom mieste štúdia si hradíte sami. No a po roku v Indonézii Vám garantujem, že si väčšina z Vás bude hľadať cestičku ako si pobyt v tomto raji predĺžiť, no veľa ich naozaj nieje.

Podmienky programu Darmasiswa:

• ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie
• veková hranica do 30 rokov
• slobodný
• byť schopný komunikovať a študovať v angličtine
• byť v dobrom zdravotnom stave
• mať základné znalosti o predmete štúdia, na ktorý sa v Indonézii hlásite

Tak ak si na všetky vyššie spomenuté podmienky programu Darmasiswa povedal ÁNO, si za každú srandu a chceš zažiť jeden dobrodružný rok na druhom konci sveta v Indonézii, tak v tom prípade neváhaj ani minútu a poď do toho! Kvóty na počet ľudí, ktorí sú nakoniec vybraní reprezentovať Slovenskú/Českú republiku sú veľmi v pohode, tak sa toho určite neboj a aspoň skús šťastie. Prihlášky na Darmasiswu sa podávajú raz do roka a je to vždy začiatkom roka okolo Januára/Februára na ďalší školský rok. Pre viac info, ale určite sledujte web nášho Veľvyslanectva, kde to majú všetko pekne do detailov popísané a kde tiež avízujú spustenie prihlášok do programu. Odkaz na ich web TU. No a ja aspoň touto cestou pozdravujem všetky moje československé dušičky, ktoré na Bali priniesol práve tento program Darmasiswa. Ďakujem za to a za Vás!

Keď Bali spája aj vďaka takejto kráse, ktorú ponúka na každom rohu! :)

Indonesian Arts and Culture Scholarship

Keďže ja som ale iný level blázna do cestovania a rok na jednom mieste by som pravdepodobne neobsedela,  program Darmasiswa nebol úplne vhodná voľba pre mňa. S Veľvyslanectvom som si mailovala aj o ďalších možnostiach štúdia v mojej milovanej Indonézii a presne vtedy mi predstavili úplne nový program, ktorý Slovenská republika v spolupráci s Indonéziou začala len minulý rok. Kritéria sú trošku prísnejšie ako pri Darmasiswe, pretože človiečik na reprezentovanie Slovenskej republiky, ktorý je nakoniec vybraný na tento program je len JEDEN z celej republiky. No pre mňa táto informácia znamenala len jediné, challenge accepted!!!

Malá vzorka indonézskej kultúry 

Krok za krokom

Už z názvu programu asi hádate, že pôjde o štipendium zamerané umeleckým smerom. Správne! Jedna z podmienok prihlášky do programu bola napísať motivačný list a obhájiť si prečo chcete na tento druh štipendia. No a mne to všetko samozrejme zapadalo do seba ako puzzle aj kvôli nášmu GadoGado.cz projektu, ktorý by som chcela vďaka ďalším novým umeleckým znalostiam z Indonézie rozvíjať! Takže bol môj motivačný list prierez môjho života za posledných pár rokov vyústený do súčastnosti, kedy mám hlavu plnú Ázie, Bali a GadoGado.cz. Slovo dalo slovo a ja som si niekedy začiatkom roku 2016 podávala prihlášku na tento program spolu s kópiou pasu, papierom od doktora o zdravotnej spôsobilosti, motivačným listom a diplomom z vysokej školy. Som celkom sebavedomý človek, ale stále stojím nohami na zemi a tak sa mi ani nesnívalo, že sa z druhej strany telefónu niekedy koncom Januára ozve "Dobrý deň tu je Veľvyslanectvo Indonézskej republiky Bratislava, dovoľte mi Vám srdečne zablahoželať boli ste vybraná do druhého kola na osobný pohovor..." Ďalej som už nič nevnímala, nohy sa mi podlomili a ja som nevedela či to je od tej brutálnej kosy, ktorá vtedy v Prahe dosahovala hodnoty pod nulou alebo je to od toho čo som práve počula!
V sekunde som si zrušila skúšku v Prahe v škole, ktorá ma mala čakať a už som si kupovala lístok na bus do Bratislavy. V Bratislave som bola len na otočku na osobný pohovor na Veľvyslanectve a odchádzala som vysmiatá ako slniečko. Rodina a najbližší niečo tušili, pretože na hodinovú kávičku do Bratislavy z Prahy na otočku nechodím len tak pre nič za nič. Ale inak som mlčala a podľa inštrukcií z Veľvyslanectva po pohovore mi zostávalo len čakať na výsledky, kto bude ten jeden šťastlivec vybraný na tento program.

O 6 ráno vo vlaku smer Bratislava, no po ránu už lepšie vyzerať neviem

Jedna spomienková na mojich pár hodín v Bratislave, kedy ma takto krásne privítala :D

Reprezentantom na programe Arts and Culture Scholarship v Indonézii na rok 2016 sa stáva...

Výsledky pohovoru v Bratislave mali byť približne do mesiaca, no keďže Indonéziu už trošku poznám, dávala som im minimálne 6 týždňov. Tak nejak mi aj nakoniec prišiel email znova od Veľvyslanectva v Bratislave kde mi srdečne zablahoželali k tomu, že ten vybraný šťastko ktorý si zaletí do Indonézie na 3 mesačné štipendium som JA!!!! Skákala som dva metre do výšky, pišťala a prežívala tak neopísateľnú radosť, že som znova niečo čo som tak silno chcela a o čo som sa snažila...DOKÁZALA! 

Nasledovali emailové vybavovačky s inštrukciami, kedy a kam sa mám dostaviť pre víza, čo s letenkou a aké záležitosti si mám ešte vybaviť pred odletom na program. 
Na programe sa budem učiť o miestnej kultúre, jazyku, tanci, batike a tradičných hodnotách z oblasti umenia. Celý program trvá tri mesiace a začína sa budúci týždeň v Jakarte, hlavnom meste Indonézie. Práve tam sa stretneme s vysoko postavenými politikmi a odprezentujeme kultúru tej svojej krajiny, takže na cestách mi bude robiť spoločnosť aj  slovenský ľudový kroj (Áááá od Prešova už mám nacvičené :D). Po pár dňovej orientácii v Jakarte nás všetkých účastníkov rozdelia do piatich skupín na päť miest po Indonézii, kde budeme až do konca študovať v danom kultúrnom centre. V hre sú veľké mená a nad celým programom je jeden záhadny obláčik, pretože to, do ktorého konkétneho centra nás umiestnia sa dozviem až v Jakarte.

Hradené programom máme letenky, ubytovanie, víza, transporty na mieste a okrem iného dostávame ešte mesačné vreckové vo výške 1,5 mil IDR  (97 eur)/mesačne. Reprezentantov spolu nás bude okolo 70 z celého sveta, pričom až na Indonéziu je povolený za každú krajinu len jeden človek. Na programe so mnou budú ľudia z krajín ako Kanada, Nemecko, Rumunsko, Srbsko, Rusko, Kazachstan, Fiji, Vanuatu, Vanimo, Filipíny, Vietnam, Timor Leste a mnoho ďalších veľmi zaujimavých krajín! No a za Slovenskú republiku teda idem ja, bláznivá Juli z Košíc. Tak mi držte silno palce! :)

Ľudový kroj zbalený a ja pripravená! Idem na to robiť Slovensku dobré meno do sveta

Mám veľa snov, čo veľa... mám milióny snov a niektoré sú menej bláznivé ako iné, no všetky sú z môjho pohľadu reálne! Na každý jeden môj splnený sen som šialene hrdá a za každým zatiaľ nesplneným si idem a snažím sa ho dosiahnúť. Nikdy sa nevzdávam a síce viem, že list mojich snov nebude snáď nikdy prázdny, to škrtanie zo zoznamu nesplnených a pridávanie na zoznam splnených ma proste baví! Tento sen ísť a reprezentovať Slovensko v Indonézii bol jeden z tých bláznivejších už len z toho pohľadu, že konkurencia na takéto druhy štipendií zvykne byť veľmi vysoká. Rozhodli sa vybrať mňa, za čo som niekomu tam hore neskutočne vďačná a tak teda idem za ďalšími dobrodružstvami do sveta! Letí mi to zajtra večer z Viedne a už od pondelka nastupujem na program a píšem Vám tak často ako to len pôjde, že ako sa tam mám a čo nové prežívam. 

Prvá zastávka je teda Viedeň a smer Jakarta, prosíííím nastupovááááť! 

Jakarta už idem!

S láskou,

Juli :)